Mesto Michalovce
Brehy rieky Laborec sa stali sídlom prvých obyvateľov tejto oblasti už pred 7 tisíc rokmi. Prvá písomná zmienka o Michalovciach siaha do roku 1244.
Rozvoj Michaloviec ovplyvňovala vhodná poloha na križovatke vtedajších ciest, pri dôležitom brode. V 9. storočí bol Zemplín súčasťou Veľkomoravskej ríše.
V priebehu 12. storočia bola oblasť začlenená do uhorského štátu, čím sa stala majetkom kráľa. Začiatkom 13. storočia sa Michalovce a okolie stali majetkom šľachty. Najvýznamnejším bol veľmož slovanského pôvodu Sobieslav, neskôr to boli Nagymihályovci a Sztárajovci.
Najstaršími pamiatkami mesta sú základy predrománskej rotundy, architektúra tzv. vodného hradu z 13. storočia a rímsko-katolícky Kostol Narodenia Panny Márie.Prvý známy názov Michaloviec je z roku 1244 uvedený ako Myhal, od roku 1284 s prívlastkom Veľký-Nogmihal a v roku 1773 Michalowcze.
V 14. storočí sa v meste nachádzalo 5 ulíc, kaplnka, kostol, fara, škola, mlyny, ovocné záhrady a príľahlé osady. Konali sa tu aj týždenné trhy.
V roku 1867 Michalovce dostali štatút veľkej obce a krátko nato sa stali aj administratívnym sídlom okresu. Výraznejší rozvoj mesta nastal v 18. a 19. storočí, keď vznikla dnešná hlavná ulica. Po výstavbe železnice v roku 1871 sa rozvinul hlavne obchod s poľnohospodárskymi produktmi a priemysel.







