Anabela
Obec Jovsa
Obec Jovsa leží v exponovanom území Zemplínskej šíravy a pohoria Vihorlat. Obklopujú ju rozsiahle lesy, ktoré až do 20. storočia vlastnili Sztárayovci. Prvý doklad o dedine je z roku 1418 pod názvom Józa.
Predpokladá sa, že dedinu Jovsa založil šoltýs s usadlíkmi okolo roku 1400. V 15. až 17. storočí patrila Jovsa nepretržite šľachticom z Michaloviec a Tibavy ako majetková súčasť panstva Jasenov. Už v polovici 15. storočia patril k dedine vodný mlyn, v ktorom boli aj stupy na mechanickú úpravu súkna. Úprava súkna nepriamo svedčí o tom, že tunajší obyvatelia chovali ovce a tkali súkno z vlny.
V polovici 18 storočia bola Jovsa gréckokatolíckou farnosťou. Kostol Panny Márie pochádza z roku 1837 a bol postavený v neskoro klasicistickom štýle. Kazateľnica je z čias výstavby kostola a na parapete nesie vyobrazenie Krista, ktorý káže. V minulosti bola Jovsa známa ako kúpeľné sídlo s viacerými minerálnymi prameňmi. Kúpele navštevovali len bohatí ľudia až z Prešporku. Počas 2 svetovej vojny boli vypálené.
V katastri obce Jovsa sa nachádza Národná prírodná rezervácia Jovsianska hrabina. Vyhlásená bola v roku 1953 s rozlohou 258 ha z dôvodu ochrany dubohrabiny na južných svahoch Vihorlatu s masovým výskytom chránených a iných zriedkavých druhov rastlín (bleduľa jarná). Najvýznamnejšia vegetácia je tu skoro na jar.
